Polovica mojich polo márnych snáh o lokálnejší život

Barbora Adamková

Lokální potraviny

Najprv to šlo fajn. Zeleninový vývar aj s rezancami ako od babičky, medvedie pesto, cviklové fašírky, boršč a k tomu míňanie zásob zo špajze. To, že zemiaky sú najlepším kamarátom človeka, som vedela už dávno, teraz to mám aspoň potvrdené. A jablká, jablká sú tiež super. 

Potom to už fajn nešlo. Nestíham a často jedávam vonku. Podporujem správňacké podniky, jem vegan, snažím sa vyberať si ‚lokálnejšie jedlá‘ ale aj tak. A potom idem do kaviarne a dám si filtrovanú kávu z ďaleka. Som barbar, ale v čase všetkých deadlinov sveta sa kávy vzdať neviem.

Ďalšie poznatky:

-      minulý týždeň som ochorela, ale zázračne som prežila aj bez kila zázvoru a dvoch kíl pomarančov a citrónov, som na seba moc hrdá!

-      nakupovanie kvôli dvojitému čítaniu etikiet trvá dlhšie, zároveň viac rozmýšľam nad tým, čo si kúpim a spolu s nutnosťou vymýšľania jedál ma to celé dosť baví

-      ZONky sú z Třebíča a ja ich milujem ešte viac ako predtým

15/04

Další příspěvky Ekovýzvy

15/04

Barbora Adamková

Motivácie začiatkov

Do ekovýzvy sa mi nechcelo, z niekoľkých očividných, trápnych a menej trápnych dôvodov. Prevážil ale pozitívny peer-pressure a motivácia a fakt, že moja mesačná spotreba banánov sa rovná ročnej spotrebe banánov primernej stredoeurópskej rodiny. Zároveň verím, že keď si mesiac nedám avokádový toast, možno si budem môcť dovoliť dom. Problém s potravinami z dovozu je viacero, napríklad tzv. food miles, jednotky v ktorých sa meria množstvo paliva potrebné na to, aby sa ...

celý příspěvek

Zobrazit více